1. septembra 2006

Prvý týždeň v prdeli

Hovno sa mi chce, ale asi na tom príliš nezáleží.

Vykopal som sa z postele po pol deviatej, zhodnotil som, že týžďňové strnisko ešte nepotrebuje úpravu a vybral som sa otvoriť obchod. Už ma čakali Amalia a Emanuel, prišiel som, samozrejme, neskoro. Osral to pes.

Počas dňa som sa ako obyčajne príliš nezodral. Súviselo to aj s tým, že George sa dnes preventívne rozhodol do roboty celkom neprísť, miesto toho šiel na nejakú akciu Apple v Hiltone. Vie sa zašívať na úrovni. Aj moji akože podriadení to mali všetko absolútne v paži, Jasona som dnes sotva videl. Zdá sa, že po návrate zo Zélandu iba chlastá, aby vykryl ten slabý dvojhodinový posun, chudák.

V robote bola relatívna nuda, akurát jedna šikmá ženská sa snažila kúpiť laptop na kradnutú kreditku a neprešlo to. Škoda, aspoň by boli nejaké čísla. A ešte som dnes napočítal prvý čierny Amex tento mesiac. Ženská kupovala vodotesný a nárazuvzdorný Olympus, ktorý ale fotí horšie ako môj mobil. Každopádne, keď sa jej nebude pozdávať, môže si kúpiť niečo iné.

Večer som kvasil doma a s Raďasom som si dal trocha kanadskej whisky, ktorá je rovnako hnusná ako akákoľvek iná, hoci ju nonstop vychvaľuje. Keď ju neriedim kolou, je mi z nej na vracanie. Jáj, a mal som dnes smelé plány, že pôjdem do posilky a začnem so sebou niečo robiť, keď už si prestávam vidieť na vtáka, ale akosi mi nevyšiel krok. Aj zajtra je deň.

Aspoň som sa večer odvšivil vo vani.