Mal som si vziať aspoň uterák, hovorím si. Tak ďaleko od civilizácie potrebuje človek aspoň nejakú istotu. Ideálne uterák. V tomto interhoteli, kde sa stretávajú kreatúry z celého vesmíru chýbajú detaily, ktoré človek pozná z domu. Žiadne diaľkové ovládanie, a vlastne ani žiadny televízor. Žiadne pivo v chladničke, a vlastne ani žiadna chladnička. Žiadny uterák, a vlastne ani žiadna sprcha.
Posadil by som sa na terasu a dal by som si kávu, ale nemajú tu ani terasu, ani kávu.
Vzdychol som si a Marvin sa rozplakal. Len žiadnu paniku, hovorím mu.
V miestnom meganákupnom stredisku som si kúpil uterák. Dúfam, že sa odtiaľto čo najrýchlejšie dostanem. A potom už to bude problém niekoho iného.
27. októbra 2009
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)