31. januára 2007

Leto

Leto je všade. Tridsiatky sú na každodennom poriadku, páľava preniká spoza spustených roliet už od skorého rána. Lepím sa k posteli. O chvíľu sa to už nedá vydržať, pribuchnem okno, zapínam klímu a stále poslepiačky mierim do sprchy.

Raňajkujem so Surferom v "našej" kaviarni, kde sa čašníčky menia takmer každý týždeň. Je to fajn, pretože sa vždy je na čo dívať. Sedíme pod slnečníkmi, sŕkame džús a od mora pofukuje, je to príjemné.

Potom práca. Za dve hodiny mám prečítané tak približne všetko, čo sa za posledných dvadsaťštyri hodín urodilo vo všetkých troch mojich domovoch. Vyliezam sa presvedčiť, čo robia zamestnanci. Nič, ako obyčajne. Nikto sa ani nesnaží predstierať zmysluplnú činnosť za ktorú dostáva chechtáky. Jeden hrá kriket, druhý niekde vyhrabal staré pc-hry, tak ich mastí, kým ďalší dvaja sa mu prizerajú. Chlapík v minilabe bez zábran sťahuje porno-torrenty, ženská na kase pozerá balet na Youtube. Australian Open sa skončilo a všetci sú ťažko otrávení z toho, že trčia zavretí v robote, kým pláž je čo by kameňom dohodil a obloha za oknom je dokonale modrá ako z dovolenkového katalógu. S morálkou nič nenarobím.

Volá generál. Chce nejaké reporty, sľubujem mu ich na popoludnie. Zvažujem na koho to delegovať (zákon padajúceho hovna funguje spoľahlivo vo všetkých svojich podobách a na všetkých kontinentoch), no potom sa rozhodnem, že to spravím sám. Pretože aj tak nemám nič lepšie na práci.

Odchádzam na obed. Domov.

Vyťahujem zo schránky ďalšiu várku účtov a upomienok, sprchujem sa, čítam noviny, mikrovlnka mi ponúka instantné žrádielko. Dávam si pivo. Vlastne dve. Volá Surfer, či dnes skočíme na squash, alebo či sa ešte zastavím dole na pláži. Nedá sa. Idem do mesta. Aj tak sa mi kryjú dve akcie. Na chvíľu sa natiahnem a potom sa zase zberám do roboty.

Stále sa nič nedeje. Čo je ešte horšie, nejde internet. Nepomáha reštartovať modem, ani smerovač. Nejde v celej firme, problém nie je v našom prijímači. Teraz je to už úplne v prdeli. Žiadne správy, žiadne maily, žiadny kalendár, žiadny banking, nič, nada. Na eBayi ma pravdepodobne čaká odkaz ohľadom lístkov na dnešný večer. To je fiasko. Už pol roka si hovorím, že by som si mal spojazdniť eBay cez mobil. Zajtra nabetón. Ak nezabudnem.

Chlapík z labáku si berie zo zázračnej chladničky (ktorá je zázračne neustále dopĺňaná) prvé dnešné pivo a pohľadom mi ponúka druhé. Ej, aký je presvedčivý. Jedno si dám. Tak dobre, možno aj dve. Reporty dnes ruším, aj tak ich nemôžem poslať bez netu.

Odchádzam domov, netrpezlivý, stále nemám lístok. Pravidelne kontrolujem displej mobilu.

Volá týpek. Lístok zohnal. 150 miestnych oných. Stretneme sa o siedmej v meste. Som vysmiaty ako lečo. Slnko sa skláňa k obzoru, ale dáva zabrať úplne rovnako a ešte sa tlačí do očí.

Ako? Dobre. A ty? Tiež dobre. Hráš? Hrám, zaklamem. Približne ako Phoebe, ale hádam sa to počíta. Mám ešte hodinu a pol, kým ten pomaloruký vylezie na pódium. Idem sa najesť.

Ta so, ľudze?
Koncertík je v pohode. Pán gitarista Erik-báči sa unúval po devätnástich rokoch. Za dalších devätnásť tu už asi nebude, takže je to jeho posledné miestne turné. Vychutnáva si to spolu s nami. "Ani neviem, kedy som tu naposledy bol," hovorí nám a smeje sa, "ale predpokladám, že tak polovica z vás vtedy ešte nebola na svete". 90% obecenstva s poctivými šedinami sa smeje s ním.


Šumna něška večar

Volám na akciu na pláži. Už sme v aute, hovoria mi. Zdá sa, že sú pekne nalomení, ale grády to príliš nemalo. Utekajú domov o polnoci... Už ich nedobehnem, aj keď mám slinu. Vyjdem za roh a dávam si jedného malého ničneznamenajúceho džojnta.

Dávam si ešte jedno poldeci v bare naproti a miznem v taxíku. Za desať minút som doma. Chvíľu závisláčim, no som uťahaný. Z tepla, prirodzene, z ničoho iného to nemôže byť. O minútu bude po mne.

Tak zase zajtra.

26. januára 2007

Roger Waters

Bol nás pozrieť Roger Waters, taký týpek z Londýna. Solídne zahral, ale spievať sa mu príliš nechcelo, tak chvíľami ojebával. Po technickej stránke to bolo skoro bezchybné, vizuálne paráda, skoro ako Pink Floyd v malom. Teda, bol to Pink Floyd v malom, hral predsa celý Dark Side of the Moon.

Svet to nemá v hlave celkom v poriadku

Zapichol to Comfortably Numb. Vlastne, vôbec sa neobťažoval meniť playlist, hrá od minulého roku stále podľa toho istého lajstra. Takže bez prekvapení, ale príjemné.

Výhul zozadu

Chvíľami sa smial, akoby bol vyhulený. Zjavne sa bavil. Žartoval, žartiar jeden. Prvý koncert šnúry, nemá byť ešte po čom unavený.

A možno aj bol vyhulený, v hale to pekne voňalo, no šlo to odniekiaľ zozadu. Dal by som si, ale utrel som, keďže som si na cestu nič nevzal.

Z plátna na to dozeral Syd

Fasa večer, aj bez buchty.

25. januára 2007

Pohoda

Zapršalo. Dáždnik som nemal, schovávať sa mi nechcelo, tak som zmokol. Pohodička. Pomáha to na triezvenie. Hodí sa to. Linn šla do Mexika, vlastne sorry, do Viktórie, George šiel do piče. S kým budem hrať bingo na mítingoch?

Jo, míting. Včera. Včera som sa po mesiaci maródenia na troch kontinentoch a s dvoma buchtami zapojil do pracovného procesu. Generál sa ustarostene pýtal, či už som v pohode. Kokot, fakt. Dal by som si lajničku. Je to v pohode?

Na mítingu som bol vymenovaný za bossa nákupu, v tíme mám ďalších päť darmožráčov. Strašná kokotina. Mesiac sa vyhýbam zodpovednosti a čakám na chvíľu kedy ma konečne vyjebú z firmy, a hovno-hovno zlatá rybka. Kde je spravodlivosť? Prečo ja a nie nejaký profesionálne trénovaný jazyko-operátor generálovho zvierača?

Chcem si iba škrabať gule, piť pivo, huliť gandžu, šukať buchtičky a možno príležitostne čítať Kunderu. Einmail ist keinmal, vraj. Robiť v lete je od základu kokotina. Tí piati kundohlavci majú nepochybne radosť, že im bude šéfovať môj vyleptaný a nasraný fejs. Che-che. Možno sa im generál za niečo mstí.

Vymyslel som si ďalší dovolenkový plán: v marci sa hodím do najčistejšej vode na planéte. Môj pracovný plán do marca je teda zohnať 4WD.

Viem, nemá to dnes hlavu, ani pätu (a kedy malo?), ale komu to treba? Tento život nemám vyhradený na to, aby som sa niečim zaťažoval.

Pohoda.

17. januára 2007

Pot

Som triezvejší. Ranná cigaretka, možno jedno nenápadné poldeci, aby som sa dostal do formy. Telom mi steká pot, zase praží. Chcelo by to sprchu, ale tak ďaleko sa zatiaľ nevyberiem. Nahmatal som mobil. Dva zmeškané hovory od Georgea, jeden od generála. Snažím sa skomponovať esemesku na tému ako zase chorľaviem.

Opäť som sa prebral. Linn zmizla. Vlastne, ani ráno tu už nebola. Pol tretej popoludní. Brutálny hic. Prezerám si víkendovú dokumentáciu vo foťáku. S každým záberom sa dozvedám niečo nové.

Pol piatej. Jebli sme sa dole na pláž a vegetujeme. Linnin jazyk mi a mu nedá spať. I ona sa potí. Všade. Berieme taxík späť. Ani sme za sebou nezabuchli dvere, vybavujeme sa na dlážke. Spíme, objednávame pizzu, večerný džojnt na balkóne.

Strašne sa mi nechce chodiť do roboty.

Linn

Posledná noc bola únavná. Spal som pokrčený na gauči a ak by som vládal, možno by som si to vyčítal. Môj bežný problém; keď som v stave, dám sa nahovoriť na kolotoče. Následne spím pokrčený na gauči. To v tom lepšom prípade. Ak sa polčas rozpadu dostaví skôr, hodinárčim v pajzli, cyklím sa v taxíku, alebo sa rekreujem rozjebitý v tmavej ulici.

Pomaly som sa posadil. Pozriem na hodinky, 9:12. Do piče, lietadlo. Chcel som rezko vyskočiť, ale túžby sa mi v takom stave už dávno neplnia. Horko-ťažko som sa pozviechal a odpľantal do kúpeľne. Trocha sa na seba podobám. Žiadne monokle. Holenie vynechávam. Chrstol som na seba trocha vody a už ma brali na éroport.

V letištnom autobuse som visel na tyči ako obesený a dospával. Už tam niekde som ju periférne zahliadol.

Schwechat som si uctil prvou šabľou roka, skutočne grandióznou. Týmto pozdravujem pakistanského manažéra s červeným vedierkom, ktorý si môj podarúnok rakúskemu ľudu vzal po mojom odchode pod patronát.

Sedela vedľa mňa, civela z okienka a na druhú stranu letela po prvý raz. Cítila potrebu s niekym konverzovať. Otravovala, ale nad Melakou mi klesla hladina krvi v alkohole pod kritickú hodnotu.

Podľa pasu 22, kozy vizuálne dvojky, na omak na prasknutie. Originál blond. Gandžu hulila s rovnakým zápalom ako môjho.

Strašne sa mi nechce chodiť do roboty.