Scheveningen

Za chrbtom Kuhrhaus, predo mnou oceán, je sychravo, vlhká hmla sa tlačí pod kožu, prázdnota je ostrá ako katana; kdesi z hĺbky dolujem chuť niekam ísť. Niekoho stretnúť.

Jeden z tých zvláštnych večerov. Veľké plány a potom sa natiahnem, počúvam Lou Reeda a čítam Murakamiho. Nič sa mi nechce. Spočiatku to vyzerá, že čoskoro vyhasnem, no náhle je polnoc.

Možno by som si to mal urobiť a zaspím, napadá mi. V tom momente pípne smska. Za hodinu už sedím v jednej z posledných otvorených reštaurácií v okolí. Druhá fľaša vína spoľahlivo zabije jesennú clivotu.

Už len pol roka a príde jar.