Chlad
Štúrak. Chodba. Deväťdesiate, takmer leto, niekedy k tretej ráno. Hŕstka uťahaných, ochmelených, no stále nezlomených naťahuje punkovú záhradnú slávnosť. Džojnt si nájde každého, skoro ako dnes dane.
Odpálení rýchlosťou svetla niekam nad nočnú Bratislavu strácajú schopnosť komunikovať, vlečú za sebou spleť myšlienok a túžob, a potom už celkom mlčky, potichučky padajú vyčerpaní na dlažbu. Chladí, pochopiteľne.
Ježišov bratranec, dlhovlasý, bosý, vysmiaty a pritom celkom vážny, milujúci a ešte milovaný, ťahá dlhou chodbou gitaru. Ladí. Hrá. Mladičká básnířka.
Dlažba chladí. Pochopiteľne.
Kde sú všetci?
Odpálení rýchlosťou svetla niekam nad nočnú Bratislavu strácajú schopnosť komunikovať, vlečú za sebou spleť myšlienok a túžob, a potom už celkom mlčky, potichučky padajú vyčerpaní na dlažbu. Chladí, pochopiteľne.
Ježišov bratranec, dlhovlasý, bosý, vysmiaty a pritom celkom vážny, milujúci a ešte milovaný, ťahá dlhou chodbou gitaru. Ladí. Hrá. Mladičká básnířka.
Dlažba chladí. Pochopiteľne.
Kde sú všetci?