Monako

Spal som dobre, ale krátko. Ešte zo mňa cítiť chlast. Rozvidnieva sa. Z okna vidieť priamo na more, čo je príjemné zistenie, ale keď zašmátram vedľa seba, siaham do prázdna. Viem si predstaviť i príjemnejšie rána.

Ešte by som zalomil, chýba mi pár hodín, aby som nebol mentálne pokrčený, zhúžvaný, aby som fungoval. Mám smolu, teraz na to nie je čas. Odchádzam sa opäť socializovať. Som tu služobne.