— Na pracovnej ceste?
— Áno.
— Brusel?
— Nie.
— A kde teda?
— Neviem.
— Neviete?
— Neviem, zabudol som. Nejaké menšie mesto.
Na chvíľu sa odmlčí, no možno iba preto, aby sa nadýchol.
— Ja pracujem pre EU. Bol som v Estónsku.
— Hm.
— Keď s tým skončím, založím si taxislužbu.
— Hm.
— Nemám rád prisťahovalcov. Najhorší sú Arabi.
— Hm.
Zatváram oči, a pokúšam sa ho vytesniť. Desí ma, že sa to za pár dní bude opakovať. Vďaka bohu, že je to po Európe všade tak blízko! Ešte sa na mňa zopárkrát slovne vyzvracia a potom sa rýchlo stratím v hale.
A naspäť — ach, aká radosť — sa vraciam autom. Ďakujem Islandu, ďakujem Eyjafjallajökull!
12. apríla 2010
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)