Fasa deň

Dnes som sa fakt pobavil.

Ten môj huličský kamoš oscilujúci medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou, ktorého narodky som bol oslavovať v piatok, celkom nezvládol presun domov. Dostal síce od generála 50 chechtákov na taxík, ale asi sa rozhodol nechať si ich na matroš navyše a šiel domov metrom. A buď dostal nakladačku, alebo prijebal zo schodov a má vykĺbené rameno. Oficiálna verzia je, že možno prijebal zo schodov a že si to nepamätá. Tú druhú časť vyjadrenia mu celkom žeriem, pretože keď som s ním odchádzal domov sotva artikuloval a dal by sa využiť ako živý príklad Brownovho pohybu.

Dôležité je, že si pamätá, že som mu dal kilo a že keď ho vykopnú z nemocnice, má doniesť tovar.

A dnes fakt niet na čo pičovať. Kúpil som si na eBayi ďalšie dva staršie single U2, oskar na plné pecky signalizoval leto, v robote som sa takmer neukázal (výhoda príslušnosti k manažmentu), oznámil som generálovi, že sa budem zase asi na týždeň v novembri porúčať do Európy (správne to pochopil ako 10 dní, ale nenamietal) a nadôvažok som celý deň počúval strááááášne depresívneho Bjørnstada a nič mi to nerobilo.

Fasa deň.