Práca zábavou

Včera popoludní mi pristál v inboxe email od generála, že dnes ráno sa bude konať súrna porada, účasť nutná. Tuším všetkým pozvaným mierne stiahlo rite, keďže generál zabudol spomenúť čo také súrne mu víri hlavou.

Ako dnes vysvitlo, hlavou mu vírilo hovno, len sme sa bavili o katalógu, ktorý vypustíme budúci mesiac. Každopádne to však bol traumatizujúci zážitok, lebo som vstával už o siedmej, aby som sa tam na ôsmu dogúľal; a čo ma serie ešte viac, v polospánku som niekde cestou odjebal týždeň starý shuffle, čo sa mi hojdal pod košeľou.

Musel som si sadnúť k Georgeovi, aby sme si navzájom nevideli do ksichtov, pretože keď niekto z iniciatívnych kolegov povie niečo duchaplné, alebo až príliš okato líže generálov zvierač, chytajú nás v kombinácii s vygúleným kukučom toho druhého nekontrolovateľné záchvaty smiechu. Alebo keď niekto pri odpovedi na jednoduchú otázku začne rozoberať svoj životný príbeh - vtedy mi neostáva iné, ako zastrčiť gágor pod stôl, alebo sa ísť vyrehliť na chodbu a pre istotu sa už nevrátiť, pretože to nabetón neustojím.

Ale tak to má byť, práca má byť predsa zábavou.