Šliapem do kopca s partičkou z korporátnej exekutívy. Míting na horách. Aspoň akože. Bavíme sa, niečo vypijeme, dobre sa najeme a spravíme si spoločné fotky. Na pohodu.
Zopár exotov ťahá do osemstometrového prevýšenia notebooky. Hanbia sa za to, ale majú ich. Pri pive potom čumia do mobilov a odpovedajú na maily. Niektorí aktívnejší ma aj informujú, čo si v pošte nájdem ja. Možno!
Mám to stále viac na saláme. Už si nemusím dokazovať, že som dobrý, celkom mi stačí, že môj biznis šliape výrazne lepšie ako ja do kopca. A že občas prinesiem peckový kontrakt; to je lepšie ako nosiť notebook na hory.
Spať idem prvý. Mám nachodených štrnásť kilometrov a pri firemnej socializácii tradične trpím, tak sa vytratím. Nemusím si nič dokazovať.
Oslobodzujúce.