25. septembra 2006

Noc ako každá druhá

Ožral som sa na akcii u Johnyho. Nechcelo sa mi k nemu, ale stále otravoval a po treťom telefonáte ma zlomil. Býva v riti na konci mesta, kde nechodia ani fízli, ani normálni ľudia. Šiel som busom (počítal som s tým ako budem vyzerať) a mal som fíling, že cestujem do Číny. Toľko rýž pokope som už dávno nevidel.

Prišiel som neskoro, týpci už tlačili do hláv pizzu, čo bol neklamný znak konca akcie. Doniesol som si sedemdecku Jima Beama a za dve hodiny som ju sám stiahol. Neboli tam žiadne buchty, takže iné mi nezostávalo.

Prebral som sa o šiestej, čiže podľa mojich predstáv uprostred noci. V takom pičnom stave som nebol už dávno. Dorazil som džúsy, čo som našiel v chladničke a šiel som domov. O desiatej som mal otvárať krám. Nastavil som si budík na 9:55, prespal som sa a odišiel som do roboty zomrieť.