31. augusta 2009

Futbal

Praží. Preháňam sa po trávniku. Vytrvalým pobehovaním a húževnatou snahou sa úplne zbytočne snažím zamaskovať nespôsobilosť hrať. Pobehovať, to by ma bolo, no s loptou som dengľavý. Obe nohy ľavé, a ešte k tomu ploché. Ideálne predpoklady koncového hráča. Dokážem kedykoľvek bez zaváhania ukončiť akciu; akokoľvek sľubnú.

Už druhú sezónu trápim seba i kolegov, nezlomne a hrdo predvádzam nefalšovanú futbalovú impotenciu, s vervou bojujem proti nešikovnosti i absolútnemu nedostatku talentu.

Dnes som skóroval. Dvoch som obišiel a následne som guľatú elegantne zasunul do prázdnej. Presne, ako som to videl Pelého. A rovnako skromne som sa potom vrátil dozadu, nenápadne sa usmievajúc, vediac, že ten gólik mi dobije endorfíny na niekoľko ďalších sezón.