Posadím si ťa na kuchynskú linku a okamžite ho do teba narvem, oznamujem jej vopred písomne.
Zatvorí za nami dvere bytu a pýta sa, či by som si niečo nedal. Dal.
Nestihne ani skontrolovať obsah chladničky, keď sa k nej prisajem a za pár sekúnd z nej strhávam šatstvo. Za pár ďalších už skutočne sedí na kuchynskej linke, nahá, vlhká, chtivá — a možno i trocha prekvapená.
Presne toto som potreboval, pomyslím si, keď začnem prirážať.
30. septembra 2013
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)