Je ako bábika a minimálne o desať rokov mladšia. Z malého mesta, ohúrená veľkým svetom. Oproti nej chlapík s bravčovým ksichtom a chatrnou telesnou schránkou, pochybnej povesti a primerane vybagrovaný. Ja.
Dobrá reštaurácia, kvalitný alkohol. Bábika rozpráva veľa a stačí občas zahmkať alebo sa opýtať parafrázovaním jej poslednej vety. Smejem sa s ňou, nie jej. K personálu sa správam slušne, k nej pozorne. Darí sa mi nezývať.
Pri odchode ju chytím okolo pása, v taxíku sa o mňa oprie a keď vystúpime, už viem, že je rozhodnuté. Môžem čokoľvek, no dnes v noci k nej ešte nechcem, nechávam ju odísť samu. Ešte bude čas.
Ukážkový príklad, hovorím si pri odchode, bez jedinej chyby. Škoda len, že to dokážem len s tými, ktoré sú mi ľahostajné.
17. marca 2012
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
2 komentáre:
Vidim svoj vlastny obraz v pokrivenom zrkadle...
To čo je, že primerane vybagrovaný?
Zverejnenie komentára