14. februára 2012

S ex

Dívame sa na seba v šere, temer ako kedysi. Natiahnutí na tej istej posteli, v rovnako dôvernom rozhovore. Podobné kulisy, podobný scenár.

— Som si skoro istá, že si s ňou niečo mal. Alebo ešte máš. Cítim to.

Má pravdu. Niečo málo som s ňou mal. Nevzťah. Intenzívny, poetický; a z väčšej časti i platonický. Nevzťah. Ani naň radšej nemyslím, ešte balansujem nad priepasťou.

— Žiarliš?
— Žiarlim. Sama som tým prekvapená.
— Nemusíš.

Usmejem sa a pohladím ju.

Prejde niekoľko dní a opäť sa ku mne nominuje. A potom to zruší, náhle má program. Večer ju však vidím online.

— Kto to bol?
— Nikto, kto by bol podstatný. Ani kamarát, ani priateľ.
— Hm.
— A pre doplnenie a upresnenie: nikoho nemám. Ani vo výhľade.

Hm. Aj tak žiarlim. A sám som tým prekvapený.

3 Comments:

Anonymous Anonymný said...

*jealous*

17/2/12 16:16  
Blogger Daily Whinger said...

You know you never need to be.

18/2/12 21:57  
Anonymous Anonymný said...

no need to doubt it?

25/2/12 09:33  

Zverejnenie komentára

<< Home