Sedím s nimi v najlepšej kaviarni v meste a užívam si kratučký moment pohody, vytesniac všetko, čo ma trápi, všetky malicherné problémy z práce, rovnako ako nenaplnené túžby a sny, ktoré mi neprestajne motajú hlavu. Vonku slabo prší, je po zotmení. Usmievam sa na ne obe, raz na jednu, raz na druhú, nechcem, aby sa cítili zanedbávané. Toto bude parádny víkend, viem isto.
Želám si, aby bola jar. K zime si zakaždým zložito hľadám pozitívny vzťah — často neúspešne.
Túžim. A túžim sedieť pod palmou v Riu.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
1 komentár:
to s tou zimou si vystihol uplne presne, ja to citim rovnako. vlastne som sa pristihla ze uz posledny tyzden myslim na jar a vsetko co s nou suvisi... (mam teraz na mysli vlastne bicyklovanie a ne rozmnozovanie)
Zverejnenie komentára