Charakter

Chlastám. Som na plech. Periférne, medzi dvoma poldeci, po vážnom úsilí a viacnásobnom prepočítaní, zisťujem čo a ako. Sedem ku trom — vedú slečny. Asi budeš súložiť, upovedomujú ma posledné funkčné mozgové bunky. Tie ostatné, silne intoxikované, to neriešia. Užívajú si párty.

Prácne vyťukávam úvod tohto zúfalého príspevku nad pisoárom v štýlovej bezmennej krčmičke tretej cenovej. Kým si stačím rituálne odpľuvnúť, ktosi na mňa prehovorí:

Poď už, povie naliehavo brčkavá hlavička s čiernymi okáľmi. Je sexi, i to telíčko pod hlavičkou je sexi. Poznáme sa? Sedela na druhej strane stola a možno sme spolu prehodili zopár viet, ale na jej meno si nespomeniem.

Ide to rýchlo. Na ulici sa už držíme za ruky, meníme bary, do šatne si dávame veci spoločne, kupujem jej pitie, bozkávame sa a odrazu si zohrievam ruky pod jej šatstvom. Tancujeme a vymieňame si výlučky slinných žliaz. K tebe alebo ku mne?, opýta sa celkom prirodzene.

Nikam. Som šovinistická sviňa a verný partner. Inými slovami, vravela, že by mi ako vegetariánka nevarila mäso — a mňa doma čaká mladá, ktorá mäso varí. Hodím do seba poslednú balantínku, zavolám okani taxík a odpotácam sa domov. Vlastne mám celkom radosť, som charakter.