Jeden z tých slnečných dní stvorených na randenie, lásku a milovanie v prírode. Mierime k jazeru za mestom obklopenému parkom. Rozprávame sa o živote; a o tom, ako sa zmenil odkedy sa poznáme. Je to sotva rok, poznamenám, keď sa usadíme na lavičke skrytej v rohu.
O hodinu neskôr, už v reštaurácii, mám pocit, že to nie je rok, ale storočie. Všetko jednoducho... funguje. Až na to načasovanie.
Ako si si to mohol dovoliť?, píše mi neskoro večer. Čo ja viem, odpovedám. Asi to na mňa tak nejako prišlo, tak sa to stalo.
Dúfam, že tých rokov bude viac.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
1 komentár:
timing...to je dalsia z tych obeznych drah, co sa niekedy nepretne...ale dufam, ze to je len nieco predkramove..aj u teba:-)
Zverejnenie komentára