Raňajkujeme v anglickom štýle. Fazuľu so slaninou, klobásky, omeletu a rajčiny. A čaj s mliekom. Dívam sa na svojich blízkych mierne zahmleným pohľadom po troch prebdených nociach a dúfam, že už sa nič nezomelie. Chcem ísť domov, otvoriť si v lietadle knižku. A ráno nespať na porade. Dúfam zbytočne.
Dáme si slivovicu?, vytrhne ma zo zamyslenia mladší z dvojice mojich bratov; znie to skôr ako oznam, než ako otázka. Kým stačím zareagovať, pristanú na stole štíhle poháriky. Skutočne to bol oznam.
Slnko v zenite, poháriky preklápané olympijským tempom. Fľaša zmizla. Po chrbte mi steká pot, zreničky mám zúžené a túžim po teleporte.
Spravím mojito, oznamuje druhý brat; ani sa neobťažujúc otázkou. Sŕkam jeden nazelenalý nápoj za druhým a sám postupne zeleniem. Debate o daniach, deťoch a dovolenkách prestávam rozumieť.
Musím letieť, avizujem, a myslím to doslovne. V polospánku prechádzam mestom a letím. Hlboko v noci konečne doma, vo dvojici — len chladnička a ja. Kradnem jej zmrzlinu a odrazu mi napadá, čo som chcel povedať na začiatku tejto dumky —
Whinger práve oslávil druhé narodeniny. Radujme sa!
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
5 komentárov:
lala :D
:-)
Hallo Whinger. Všetko najlepšie! Nejaký mám chaos s tými tvojimi presunmi po zemeguli.Furt niekde lietaš.Vychádza mi, že si žil v Sydney, teraz žiješ na Slovensku, či v Čechách a to si bol teraz za bratmi v Anglicku?
posielam gratuláciu!
daily, na takého drobca píšeš fajn :)
Zverejnenie komentára