Presne podľa plánu, na víkend som zmizol. Pristál som v provinčnom meste, kde si ešte vedia vychutnávať život aký je. Dostatočne ďaleko od každodenného stresu, ktorý ma minulý týždeň s prehľadom zotrel. Piatok večer v džezovom klube, zopár na náladu. Mladí muzikanti, mali gule, nechcelo sa im končiť, džemovali do záverečnej. Slušné publikum, noc mala grády.
Sobota v antikvariáte, nutnosť vždy, keď sa zjavím.
Nedeľný veget. Veget. Sedel som s ňou v pizzérke, sŕkal pivo, potom sme to strihli zákuskami a lavičkou pri fontáne. Svietilo slnko, bolo mi príjemne.
— Máš už program? — spýtala sa.
— Večer letím.
— Škoda.
— Viem.
Nejak už len bude. Bude dobre.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
4 komentáre:
Aj ja si prosim taky vikend. Taky odpocinkovo-zabavaco-relaxacno-nicneriesiaci. A tiez chcem verit, ze bude dobre. Raz.
vikend musi byt zabavny, ale treba si oddychnut
po Ave Maria a Seeking Warmth ma posledne dve vety tohto postu upokojili.....teda az take zle to nebude, dufam;-)
nasiaknuty pozitivizmom? aky nizko frekventovany jav v dnesnom zostresovanom svete...
Zverejnenie komentára