Skoro ráno ma slnko vytiahlo z postele. Šiel som nakúpiť a spravil som raňajky. Najedli sme sa, vypadli sme. Prešli sme sa mestom, obedovali v krčme na predmestí. Potom festival, taký mini. Ležali sme v tráve, nanuky zapíjali pivom. Cítil som sa letne.
Keď sa zotmelo, spieval Bárta. Pri odchode to zaškrípalo. Nad večerou v centre sme sa v dvoch vetách posekali. V nočnom bare sme boli unavení slnkom a neznesiteľnou ľahkosťou bytia. Možno!
— Ideme?
— Poďme.
Spánok bol vyslobodením.
Skoro ráno ma slnko vytiahlo z postele. Šiel som nakúpiť a spravil som raňajky...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
4 komentáre:
pekne... pekne a smutne... smutne
Ach nie, ja to vidim celkom otimisticky :-) ...alebo aspon stoicky :-)
aha :)
Skvele...:)
Zverejnenie komentára