Som nezamestnaný bozdomovec, utrúsim, keď sa pýtajú, odkiaľ som a čo robím. Smejú sa. Nech! Štuplím si uši Beethovenom a odvraciam sa.
Presúšam sa z miesta na miesto, vandrák v roztrhaných rifliach a rozdratej bunde. Žeriem fastfood z plastového taniera, do plastového pohára mi nalievajú instatný čaj. Platím plastovou kartou, ďakujem očami. Pozorujem profesionálnych somrákov, učím sa za pochodu. Som primerane patetický, no netrápi ma to. Zívam, nespím.
Visím na tyči v autobuse. Zase niekde. Už mi je celkom jedno kde. Iné mesto. Iné námestie. Rovnaké obchody. Rovnaké davy. Podobné metro. Známy známeho ma vozí zimnou krajinou. Čosi vysvetľuje. Zastavme, som hladný. Zase fastfood, zase čaj.
Sedím v saune v udržiavanom horskom stredisku. V japonskej reštaurácii v Soho. V prvotriednom slovenskom pajzli. Všade a nikde. Teda, skôr nikde.
Dívam sa do noci z preskleného výkladu ôsmeho letiska v priebehu mesiaca a uvažujem, čo by som chcel. Keby.
Vlastnú posteľ. Čo najskôr. Presne viem akú. Rovnakú, ako som mal v poslednom byte. Možno sa chcem stať obeťou zahniezďovacieho inštinktu IKEA.
A ešte by som uvítal, keby vyšlo slnko. Lebo to som za posledný mesiac zahliadol iba dvakrát. A v žiadnom katalógu som ho zatiaľ nevidel.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
6 komentárov:
tak je to na koniec pravda? najviac cestuju ti, ktori tuzia zostat?
ak chces, velke plysove slniecko mam schovane v perinaku, tiez som ho uz mesiac nevidela vychadzat, darujem ti ho
u nas dnes svietilo. netusila som, ze mi az tak chyba, kym som ho dnes neuvidela.
potulný život....ale konečne už dnes svieti tulákom na cestu slnko
Levica má IKEA nesting instinct, ja si tam zatiaľ len chodím po ceruzky. :-)
"vsade a nikde. teda skor nikde." veta majstrovsky vystizna.
moja parafraza:
v dave a sama. teda skor sama.
Zverejnenie komentára