Mám rád nedele. Špeciálne po ťažkých víkendoch, keď vstávam takmer na poludnie, ešte mierne roztrasený, neoholený, špinavý, spotený a páchnuci o čosi viac ako obyčajne. Natiahnem rifle (ak som sa v nich neprebudil, samozrejme), zoznámim sa s tou troskou v zrkadle a pol hodiny pobehujem po byte prežúvajúc zubnú kefku. Dívam sa na ulicu, na postavičky tam dole, na všetok ten svet okolo; a mám príjemnný pocit, možno súvisiaci s tým, že som víkend prežil.
Zisťujem, s kým každým som telefonoval medzi treťou a piatou ráno. Popíjam filtrovanú vodu. Posedávam, vylihujem. Pozorujem plafón. Vegetujem. Chcelo by to pláž, ale akosi... Inokedy.
Neskorý obed, steak, príliš mi nejde. Pivo s vyplašeným úsmevom odmietam. Za dvadsať minút už opäť natiahnutý. Užívam si ticho. Premýšľam, rovnako ako to robieva desaťročia môj foter.
K večeru ožívam. Počúvam Made II Mate a konečne mi chutí jesť. Je mi dobre. Cítiť tú karmu?
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
5 komentárov:
keď ti "karma" naskočí po takom "bolavom" víkende už v ten deň večer, tak klobuk dole
Moja karma po- bola vcera horsia.
nedela ma v sucastnosti uz asi fakt len funkciu dna PO. esteze ju mame.
a vdaka bohu za donaskovu sluzbu, ktora ma zachranila pred hladnou smrtou. amen.
Ach normálne som sa potešil.štandardný priebeh.A to žasnutie nad telefónom.Komu všetkému ma napadlo volať medzi3 a6.To je presné!!
Not bad, not bad at all!
Zverejnenie komentára