4. februára 2008

Po

Mám rád nedele. Špeciálne po ťažkých víkendoch, keď vstávam takmer na poludnie, ešte mierne roztrasený, neoholený, špinavý, spotený a páchnuci o čosi viac ako obyčajne. Natiahnem rifle (ak som sa v nich neprebudil, samozrejme), zoznámim sa s tou troskou v zrkadle a pol hodiny pobehujem po byte prežúvajúc zubnú kefku. Dívam sa na ulicu, na postavičky tam dole, na všetok ten svet okolo; a mám príjemnný pocit, možno súvisiaci s tým, že som víkend prežil.

Zisťujem, s kým každým som telefonoval medzi treťou a piatou ráno. Popíjam filtrovanú vodu. Posedávam, vylihujem. Pozorujem plafón. Vegetujem. Chcelo by to pláž, ale akosi... Inokedy.

Neskorý obed, steak, príliš mi nejde. Pivo s vyplašeným úsmevom odmietam. Za dvadsať minút už opäť natiahnutý. Užívam si ticho. Premýšľam, rovnako ako to robieva desaťročia môj foter.

K večeru ožívam. Počúvam Made II Mate a konečne mi chutí jesť. Je mi dobre. Cítiť tú karmu?

5 Comments:

Anonymous Anonymný said...

keď ti "karma" naskočí po takom "bolavom" víkende už v ten deň večer, tak klobuk dole

5/2/08 05:26  
Blogger Svet za zrkadlom said...

Moja karma po- bola vcera horsia.

5/2/08 21:12  
Blogger S. said...

nedela ma v sucastnosti uz asi fakt len funkciu dna PO. esteze ju mame.
a vdaka bohu za donaskovu sluzbu, ktora ma zachranila pred hladnou smrtou. amen.

8/2/08 04:44  
Blogger pollux said...

Ach normálne som sa potešil.štandardný priebeh.A to žasnutie nad telefónom.Komu všetkému ma napadlo volať medzi3 a6.To je presné!!

19/2/08 07:02  
Blogger Warren Fellows said...

Not bad, not bad at all!

11/3/08 20:17  

Zverejnenie komentára

<< Home