Štvrtý deň triezvy. Tlak nízky, chodníky úzke, hodiny v práci vlečú sa pomalšie ako inokedy. Podniková akcia s takmer povinnou účasťou, rýchly presun parkom do klietky štyroch stien. Gitara, demá, pošta, litre cukrovej vody a neodplašiteľná chuť na cigaretu. Nedá sa. V telke radostné zvesti o daňových škrtoch na budúci finančný rok. Voľ, kurva, dáme ti nažrať.
Paráda!
Ulica. Pulz mladej noci ozdobenej naliatymi sedemnástkami zabudnutými po preflámovanom víkende v hypnotizujúcom centre pomätených warholov a nádejajúcich sa primitívov. Všetko je v poriadku, fimové kluby obliehané polointelektuálnymi vypatlancami, polnočné kníhkupectvá skrývajúce zaľúbené mladé páriky, počerní chlapci na schodoch podávajúci si fajočku, tuším medzi nimi postáva aj Charlie Parker.
Krčmy sú úľmi nevyčerpateľných nočných včeličiek.
Ríbezľový džús namiesto dávky. Smäd ešte bolí.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
3 komentáre:
nielen krcmy;)
.
rozmyslam koho mi pripominas...
Nemozes pripominat kazdemu niekoho, mne pripominas tiez, volal sa Juraj :)
dobre pises. a pripomenul si mi, ze uz davno si pobzukujem jednu jazzovu melodiu a musim zistit ako sa mi od kial dostala do ucha. charlie parker to ale nebol...
Zverejnenie komentára