Brunch

Skoré ráno, slnko sa už opiera do okien, bude pekne. Motám sa, prokrastinujem, keď zabzučí správa.

— Čo máš dnes v pláne?
— Možno sa dokopem plávať.
— Deti prídu až na obed.

Asi som spal dobre, pochopil som.

— Brunch?
— Rada.
— Som tam do pol hodiny.
— Idem do sprchy.

Otvára mi vlhká a voňavá, len v tričku a šortkách.

Dve sekundy si ju premeriavam, vyzliekam ju pohľadom, potom jej nadvihnem bradičku, nechávam ju vycukať, vpíjam sa jej do očí, vychutnávam si, ako túži. Napokon sa k nej prisajem a priviniem si ju.

Na chodbe, v posteli, v sprche.

A potom brunch, samozrejme.