Siahali sme vtedy dvaja po rovnakej kľučke auta, taxíka, bolo to v Sydney, na Crosse, klasika, tri hodiny ráno, štyri promile a írski parobci výrazne presahujúci moje možnosti a schopnosti. Otestoval som svoje limity a potom ma so zlomeným nosom dávali do formy na fízlarni.
— Nechoď tam sám, — varuje ma miestny manažéris; má síce východoeurópske korene, ale je plne asimilovaný, žiaľ.
Takže samozrejme, že vyrážam sám.
Čím som bližšie, tým je to lepšie. Distingvovaný chlapík somruje lóve v angličtine, postaršia teta ponúka telesnú lásku už v nemčine a na moju odmietavú reakciu reaguje spŕškou vyberaných vulgarít; potom nasledujú feťáci rekreujúci sa v šťankách na chodníku, utrápení bezdomovci i luxusne vyzerajúce kurvičky.
Celé je to ale dôstojne nemecké, vyzerá to neškodne, takmer divadelne. Žiaden strach ako na Crosse, že by mi niekto z prvej prijebal len tak preventívne, alebo mi aspoň z otočky čórol mobil.
Škoda.
Ale najväčšiu ranu povesti i sexuálnemu priemyslu zasadzujú samotné nemecké ženy — turistky. Ponevierajú sa po polnoci v tlupách bočnými uličkami, kolektívne vymetajú bary, fotia sa rozjarene pri stripkluboch a človek aby sa bál, či sa ho nebudú chcieť násilne zmocniť.
Kde sú skvelé časy, keď tu Lennon štiaval z okna na ľudí na ulici a na pódiu im nadával do náckov, aby bolo vzrúšo.
Starý svet je preč. O druhej si dám posledný kebab, posledný gin-tonic a na hajzli ma privíta priateľský neónový nápis: “Don’t do coke in the bathroom.”
Platím mobilom a do hotela ma vezme Uber.
Reeperbahn je definitívne gentrifikovaný.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára