Miloval som sa s ňou po prebudení, ležérne a spomalene, usmieval som sa na ňu, vychutnával som si rozkoš, ktorá sa jej premietala v tvári, užíval som si, že chce a môže, a trpezlivo som si počkal, kým exploduje.
Zmizla v kúpeľni.
Sadám si k obrovskému stolu tohoto honosného nadrozmerného salóna, ktorý sa stal nemým svedkom minulej noci i dnešného rána.
Nemusím ani privrieť oči, aby som ju videl, natiahnutú krížom cez posteľ, kričiacu slasťou. Opantáva ma: Chcem ju ochutnávať opäť a opäť, neschopný sa jej nabažiť, neschopný sa dodívať do očí zastretých túžbou a vášňou.
Vykročí z kúpeľne, nahá, horúca, vlhká — a k tomu mierne uzimená. Zamieri okamžite ku mne a privinie sa. Nevstanem, len ju objímem a pritlačím k sebe, bozkávajúc to hebké, vlahé telo.
Dusí ma to. Nemôžem jej to povedať, neviem, ako by to prijala, ako by to zmenilo dynamiku tohoto kradmého vzťahu; nedozviem sa to.
A vlastne je možno všetko, ako má byť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára