10. marca 2013

Wellness

Mám plné zuby zimy. Málokedy lyžujem, keď už, je to skôr z povinnosti ako z plezíru, silvestrovský týždeň na horách mi stačí na celý rok. A stále nie je koniec.

Opäť sa niekam presúšam, opäť pracovne. Zimné stredisko skryté pred návalmi turistov, hotel pod zjazdovkou, wellness. Dva polopracovné rozhovory, potom bar. Wellness ako eufemizmus. A ako bonus plavovlasá cica. Je nová, vidím ju po prvý raz.

Tridsaťpäť, pridlho vydatá, bez detí. Jedna z tých, ktorým treba pomôcť, aby si uvedomili, ako veľmi milujú svojho manžela, dozvedám sa od cynického kolegu. Win-win, uškrnie sa a zoznamuje nás. Zbytočne, tuším, že z oboch strán.

Koňak začína tiecť potokom, je čas zmiznúť. Zajtra ma čaká navlas rovnaká akcia.

Ďalšie hodiny zasneženou krajinou. Hotel, golfové ihrisko, wellness. Na recepcii sa takmer zrazím s plavovlasou cicou zo včera. Ty?! Asi sa budeme vídať častejšie.

Míting, masáž, bazén, bar. Cica je spovedaná testosterónmi asi po dvadsiatykrát počas dvoch večerov. Zakazdým rovnaké otázky. Pozrie sa na mňa a viem, že vie, že viem. Usmejem sa, kývnem plecom. Nič s tým nenarobí, darmo sa sťažovala už včera.

Obracanie pohárikov naberá na intenzite, tak znova miznem. Nechcem ráno nafúkať.

Čaká ma ďalší wellness... Malá Thajka po mne nemilosrdne šliape, trocha ma desí, že za to ľudia platia. Štyridsať eur a bez fajky?, komentuje to kamoš večer pri víne; nie je to škoda?

Cica poslala email, sama od seba a plný smajlíkov.

Tak ktovie, možno je skutočne pridlho vydatá. Jedna z tých, ktorým treba pomôcť, aby si uvedomili, ako milujú svojho manžela.