Ležím na posteli so zatvorenými očami a počúvam Mahlera. Ešte doznieva noc, divoká ako pred rokmi; cítim, ako sa vo mne všetko chveje — no veľmi príjemným spôsobom. Toto som chcel, presne toto som potreboval, preležať deň bez pohybu, bez slova, bez kontaktu so svetom. Dnes na seba nemusím byť prísny. Je mi dobre.
Pomaly, pomaličky.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára