Neznášam podnikové akcie. Aj tak na ne pravidelne chodievam. Aspoň dve týždenne, aby som nevyšiel z cviku. Blazeovane strieľam z kuše, predstieram povzbudzovanie na hokeji, alebo tlčiem slamkou mojito. Viem, dobre viem, ako to vravel Seifert. Mám ho opakovať?
všechno tu na světě již byloPozorujem dav; chvíľami ním opovrhujem, chvíľami mám chuť s ním splynúť, chvíľami mi je úplne ukradnutý. Rád a zároveň veľmi nerád miznem nocou medzi prvými; sám sebe už ani nemám tendenciu vyčítať, že som opäť premrhal ďalší deň, ďalší večer. Schizofréniu zvaľujem na nadnárodnú korporáciu. Alibizmus nemám na koho.
nic není nového
500 kilometrov nočnými diaľnicami. Je pol štvrtej ráno. Zaparkujem vedľa BMW s vybitým okienkom a ešte uvedomelo zavolám mestskú políciu. Ulicou prebehne potkan. Mladá ešte nespí. Mám radosť. Ako to šlo ďalej s tým Seifertom?
ale běda milencům
kteří nedovedou v každém polibku
objěvit nový květ
5 komentárov:
Velmi dobre. Najma uvod, ten ma dostal. Zamyslam sa najma preco a do akej miery ma tvoj vyrok univerzalnu platnost...
myslim ze ma nikdy neprestane bavit citat ta ;)
Splynúť s davom, nech som občas neviditeľná. A vedieť ovládať a upokojiť svoje city. A nemrhať dňami a nocami. Toto si mi pripomenul, to by som mala robiť.
.
wau...
Aké pekné...
Zverejnenie komentára