Oťaželi mi nohy. Pravdupovediac, celý som oťažel. Zvykol som si behávať ležérnych dvadsaťpäť kilometrov okolo mojej cigánskej štvrte a potom mi náhle došla slina. Jedného rána som sa prebudil a — tramtadadá! — mal som o dvadsať kíl viac.
V panike som si kúpil nové tenisky. Najki Plas, vraveli v obchode. A nech si kúpim ešte takú tú onú a taký ten oný, telefón. Nepomohlo. Taká tá oná trčí v teniske, telefón v kešeni a kilá neubúdajú.
I činky som si kúpil. Strategicky umiestnené v kúte nezavadzajú a nik o ne nezakopáva. A permanentka do fitness centra, to bol kšeft. Kúpil som ju online a dnes už je offline. Úplne u mňa prepadla.
Pomaly som začínal hľadať alternatívne riešenie, inými slovami liposukčnú kliniku. Až do včera.
Nechal som sa zlomiť na squash. Hrdinsky som sa pľantal po kurte a predstieral radosť z hry. Celú hodinu! Zvyšok dňa som prechrčal. Večer som oprášil závet a vyrovnane som si šiel poslednýkrát ľahnúť.
Na vlastné prekvapenie stále žijem. Tak som si dnes dal pár hodín za pingpongovým stolom. A zajtra idem hrať futbal.
No predsa mám o seba obavy. Dvadsiatku doma mám, ešte porsche a môj stav je úplne jasný.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára