Jarný podvečer. Vonku už je príjemne, konečne sa otepľuje. Mám z toho rezervovanú radosť — mysliac na sporo odené slečny, nočné záťahy a chuť, ktorú ešte v slabých chvíľach mávam. Popíjam tonic a dívam sa nezaujato na tých okolo mňa.
Sú traja a všetci majú tendenciu znieť dôležito a tváriť sa vážne. Stratégie, plány, ciele. Neodkladné záležitosti, ktoré musia byť vyriešené práve tu a práve teraz. Šesťsto kilometrov od domova, v nedeľu podvečer. Občas sa ku mne obrátia, zrejme čakajú, že niečo poviem.
— Preberieme to cez týždeň, dobre?
Chápavo si vymenia pohľady a pokračujú. Chcelo by to brokovnicu, napadlo mi.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
1 komentár:
mel by ses nekam posunout. nuda te zabiji. asi.
Zverejnenie komentára