Od hraníc ladím Adélu a Sajfu a rýchlo mi dochádza, že v tejto krajine je oblek príliš formálnou rekvizitou. Počas dňa spravím zbytočných sto kilometrov, žijúc v domnení, že sa tu vyznám. Posedávam v zasadačkách, reštauráciách, kaviarňach, nalievam sa litrami kávy a v rámci možností obraciam krk po kráskach bezostyšne ignorujúcich ročné obdobie.
Mal by som obvolať slečny. Alebo pozrieť rodinných príslušníkov. Alebo povymetať zopár klubov. Mal, veru, mal.
Parkujem pred hotelom, recepčná je mierne nafetovaná, ale sympatická. Núti ma podpísať akési registračné lajstro pre cudzincov a veľmi sa ospravedlňuje. Podlieham.
Noc pri internete, na pozadí olympijský hokejový turnaj. So slovenským komentárom. Nezabudnuteľný zážitok.
Rovnako ako celá Bratislava.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
2 komentáre:
tiez rozmyslam, ze si tento jedinecny zazitok usetrim a definitivne sa prestahujem
Asi si nevidel olympijsky hokej s anglickym komentarom. Na zaspatie. Hlavne o tretej rano. :)
Zverejnenie komentára