Na smrť unavený. Mlčky kráčam domov, cestou si kupujem čosi jesť. Zatváram za sebou dvere, padám na gauč. Potom glg JB, dívam sa z balkóna na mrakodrapy okolo. Hudba — trebárs niečo veľmi pohodové z osemdesiatych. Eno.
Kurča teriyaki, paličky, zelený čaj. A odpadávam.
Na ten byt nemôžem zabudnúť, pamätám si, ako zvykli zaklapnúť dvere, farbu koberca, zvuk gauča, keď som doň padal. Niektoré dni sú zložitejšie ako iné. A túžba, tej som plný od hlavy k pätám.
10. januára 2009
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
4 komentáre:
chapem to tak, ze sa stahujes k nej?
Mozno od nej. ;-)
Kym bude o com, pis. Velmi, velmi dobre a citatelne. Navykove. Musim kockovat na skusky, ale najradsej by som sedela za svojim VAIOM a citala tvoje vyplody. Len tak dalej.
Prisám bohu. Si pamätám ako som pred hádam dvomi rokmi pol noci strávil nad tvojim blogom."Lodka plná rozsekaných ľudí naložených kolesami a lajnami prachu.na druhý den to isté." Hovorím si dobrý underground . AKo čítam celkom plynulo si prešiel k básňam a stále je to underground a dobré:)
Zverejnenie komentára