Po troch týždňoch vyplnených bohapustým súložením, prerušovaným len základnými životnými potrebami, sme sa konečne dostali von. Vianočné nákupy v ležérnom tempe, ignorujúc davy, pohodička pri obede, kino. A potom rýchlo-rýchlo-rýchlo opäť posteľ, aby nám niečo neutieklo. Odrazu sú štyri hodiny ráno, svietia mi všetky kontrolky, vyhasínam.
Budí ma perami. Na stole čakajú raňajky. Vonku svieti slnko.
Je čas pretriediť telefónny zoznam. A ešte vybaviť zopár bolestivých telefonátov. Nepríjemné, viem, no budem musieť. Mám totiž jasno.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
4 komentáre:
... a zili stastne az kym nepomreli :)
Uff, na chvilu som sa zlakla, ci nie si nahodou moja nova polovicka :)
Alebo ci nie si nahodou ja ;)
Previanočná eufória .....
http://www.youtube.com/watch?v=RpAcxALF-M4&feature=related
Zverejnenie komentára