17. novembra 2008
Bod zlomu
Nebudem ich potrebovať, hovorí, sťahuje si nohavičky a skáče ku mne do postele. Pohľad na moju šokovanú tvár ju rozosmeje. Zďaleka nie je tma, spln osvetľuje miestnosť, zrádza pazbytky dobrej výchovy. Prebieha posledná sekunda pred tým, než pritlačím svoje pery k jej, zanechávajúc malomyseľné pochybnosti minulosti.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
1 komentár:
cim je to, ze niektori vedia pisat o intimite bez patosu, bez toho, aby toho povedali priliz, bez toho aby to bolo vulgarne, alebo trapne?
Zverejnenie komentára