Za chrbtom Kuhrhaus, predo mnou oceán, je sychravo, vlhká hmla sa tlačí pod kožu, prázdnota je ostrá ako katana; kdesi z hĺbky dolujem chuť niekam ísť. Niekoho stretnúť.
Jeden z tých zvláštnych večerov. Veľké plány a potom sa natiahnem, počúvam Lou Reeda a čítam Murakamiho. Nič sa mi nechce. Spočiatku to vyzerá, že čoskoro vyhasnem, no náhle je polnoc.
Možno by som si to mal urobiť a zaspím, napadá mi. V tom momente pípne smska. Za hodinu už sedím v jednej z posledných otvorených reštaurácií v okolí. Druhá fľaša vína spoľahlivo zabije jesennú clivotu.
Už len pol roka a príde jar.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
6 komentárov:
a pride? udaj svoj zdroj
Aj mne chýba aj jedna jar a druhá jar.
Vymenim jesen za jar. Pri rychlom odbere pridam aj snehove kalamity a posun na zimny cas.
Zn. Chcem sa opat kupat v tulipanoch.
No ja si náhodou túto jesen parádne užívam.Na dušičky 23 stupnov. Každý den som na biku v lese. mnam
Hlásim zmenu názoru a priklonenie k všeobecnej melanchólii.:(
norske drevo je dobre
Zverejnenie komentára