Je koniec leta, neskoré popoludnie. Azúrová obloha, slnko nízko nad obzorom. Vyhrievame sa na pavlači ako mačacia família. Mierne ovínený sa dívam na škridlové strechy starého mesta, hrám sa so zapaľovačom a občas mrknem na ňu. Tiež sa díva kamsi do diaľky, fajčí neimidžové cigarety a mlčí. Je nám dobre.
Za niekoľko hodín ležíme v posteli, nahí a horúci, srdcia nám divo bijú.
Nechcem sa s tebou milovať, hovorí, nechcem, pretože potom mi už nezavoláš, už ťa nebudem zaujímať.
Vyčerpaní odpadneme až nad ránom. Tak hádam, čo to asi znamená.
15. septembra 2008
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
4 komentáre:
moznosti su len dve.
ake? ja ziadne nevidim, iba ten okamih... :-)
maia: :), ty vidis okamih, ja vidim tie moznosti. asi to o kazdej znas cosi vypoveda ;)
mrazivo a krasne obnazene...
Zverejnenie komentára