Je skorý večer a vonku ticho padá dážď, vytvárajúc príjemne pokojnú atmosféru. Takmer zaspávam. Unavený, ale nezničený. Iba noc, ktorá bola o čosi dlhšia ako obyčajne. A litre mojita, zdali sa byť nekonečné. Bolo to fajn. Skutočne.
Niekoľko temp v bazéne, nahý a žiariaci uprostred noci. Osviežujúce a očistné. Ako tie dve krásne slečny pri mne. Nezlomiteľné. Nevadí? Vadí. Pretože by mi to nevadilo.
Po druhej v noci sa motory vypli. Mohol som pokračovať, samozrejme, stačilo si len na sekundu odskočiť a fúknuť. A vrátiť sa plný síl. Radšej nie. Možno niekedy inokedy, možno vôbec nie. 24 hodín neskôr som i tak dosť uťahaný.
Počúvam Rachmaninova; počas takýchto dní je to všetko, čo potrebujem.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
3 komentáre:
daily, zavidim ten dazd aj to tvoje vadi-nevadi :))
pocas dni a noci ked cas neplynie, tato hudba umoznuje zabudnut na svet (l)
v tomto mas vkus, to sa musi uznat ;)
rachmaninov je na jesen. v lete je pre mna jazzova sezona. este aj pocasie je viac jazz nez klasika...
Zverejnenie komentára