13. júla 2008

Adagio sostenuto

Je skorý večer a vonku ticho padá dážď, vytvárajúc príjemne pokojnú atmosféru. Takmer zaspávam. Unavený, ale nezničený. Iba noc, ktorá bola o čosi dlhšia ako obyčajne. A litre mojita, zdali sa byť nekonečné. Bolo to fajn. Skutočne.

Niekoľko temp v bazéne, nahý a žiariaci uprostred noci. Osviežujúce a očistné. Ako tie dve krásne slečny pri mne. Nezlomiteľné. Nevadí? Vadí. Pretože by mi to nevadilo.

Po druhej v noci sa motory vypli. Mohol som pokračovať, samozrejme, stačilo si len na sekundu odskočiť a fúknuť. A vrátiť sa plný síl. Radšej nie. Možno niekedy inokedy, možno vôbec nie. 24 hodín neskôr som i tak dosť uťahaný.

Počúvam Rachmaninova; počas takýchto dní je to všetko, čo potrebujem.

3 Comments:

Anonymous Anonymný said...

daily, zavidim ten dazd aj to tvoje vadi-nevadi :))

13/7/08 21:16  
Blogger sedmokraska said...

pocas dni a noci ked cas neplynie, tato hudba umoznuje zabudnut na svet (l)

v tomto mas vkus, to sa musi uznat ;)

15/7/08 19:06  
Blogger S. said...

rachmaninov je na jesen. v lete je pre mna jazzova sezona. este aj pocasie je viac jazz nez klasika...

16/7/08 18:12  

Zverejnenie komentára

<< Home