Mám robotnícko-roľnícky pôvod, pričom silne prevažuje ten roľnícky. Inými slovami, po fotrovi som sedliak ako remeň. Súc odchovaný macošským veľkomestským prostredím, moje prirodzené sedliactvo býva občas ukryté pod nánosom uhladeného konformizmu, no v pravej chvíli sa dokáže predrať na povrch.
Navoňavkovaný panáčik, ktorý sa skvele hodí do urbanistického celku, sa v momente zmení na páchnuceho čaptoša z gruntu, komplet s podliatym pohľadom a klaunovsky červeným nosom.
Minule sa podobná metamorfóza odohrala v realitke:
— Chcete sa dať poistiť, ak by vám nájomníci prestali platiť?
— Koľko.
— 5%.
— 5%? — mrzký pohľad — Ta čo, kradnem? Ukrajinci sú lacnejší a efektívnejší. Povedzte nájomníkom.
Potom som sa zľahka usmial a nenásilne premenil späť na mestského pandrláka, so záľubami ako squash, bourbon a literárne matiné.
Aké príjemné, keď si výchova a gény vedia rozdeliť úlohy.
1. apríla 2008
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
4 komentáre:
To je príjemný pocit nadhľadu, hlavne keď na Teba niekto ako na sedliaka zazerá a Ty si myslíš svoje.
Ja som občas taká ješitná, keď náročky rozprávam mestskej slečinke, ako sa drží kosa, rýľ, motyka, kedy sa sadia bandurky :o)
Keď ma potom večer stretne v meste vo večerných šatách, tak jej básnim o divadelnej hre :o)
A voci zenam si kedy sedliak a kedy pandrlak? :-)
K ženám len na želanie, prirodzene.
flexibilnym patri svet. pokial je Dr.Jackyl & Mr.Hyde v pevnych rukach, je vsetko O.K.....lebo nie je nic horsie, ako flexibilny schizofrenik :-/
Zverejnenie komentára