Práve som sa vrátil z The Killers. Príjemne prekvapený. Prvý raz som o nich počul na premiére Corbijnovho bijáku pred mesiacom; nahrali Shadowplay od Joy Division pre film a soundtrack, a spravili to celkom podarene.
Atmosféra jedna z lepších, čo som za tie roky v Sydney zažil. Priznajme si — kým nehrajú U2 alebo Red Hot, obecenstvo v Sydney je nahovno. Ľudia nespievajú, horko-ťažko zatlieskajú, obyčajne len čumia, počúvajú a popíjajú pivo. To v tom lepšom prípade, v tom horšom sa rozprávajú, jebú s mobilmi a koncert, za ktorý vyhodili cez sto chechtákov majú na háku.
Tento bol iný. Ľudia počúvali, tlieskali, vrieskali a spievali s kapelou. Možno to súviselo s prevládajúcou vekovou skupinou a pohlavím publika. Mladé kočky, ako inak.
Na záver zahrali klasiku Helter Skelter, pesničku, ktorú Charles Manson čórol The Beatles a U2 čórli späť (ako spomínal Bono). Trocha som zagooglil a vyšlo mi, že ju The Killers ešte nehrali. Fasácky prídavok.
Dobrá správa na koniec: Rock and Roll ešte žije a darí sa mu dobre. Fasa, šraci.
4 komentáre:
:) neviem presne, o com si pisal, ale napisal si to fajn :)
hah, viem si predstavit tie jaciace nastrocne a teba medzi nimi.) ale pekne, pekne, aj sem by mohli prist.
the killers su fajn. kupila som si este prve album, co nahrali a je to prudko pocuvatelne. takze trosku zavidim ten koncert...
prvy krat som o nich pocula, ked som ich videla ako predskokanov U2. mnamiky...dobre to bolo. a spevak mal vtedy fakt peny make up.
Zverejnenie komentára