Štúrak. Chodba. Deväťdesiate, takmer leto, niekedy k tretej ráno. Hŕstka uťahaných, ochmelených, no stále nezlomených naťahuje punkovú záhradnú slávnosť. Džojnt si nájde každého, skoro ako dnes dane.
Odpálení rýchlosťou svetla niekam nad nočnú Bratislavu strácajú schopnosť komunikovať, vlečú za sebou spleť myšlienok a túžob, a potom už celkom mlčky, potichučky padajú vyčerpaní na dlažbu. Chladí, pochopiteľne.
Ježišov bratranec, dlhovlasý, bosý, vysmiaty a pritom celkom vážny, milujúci a ešte milovaný, ťahá dlhou chodbou gitaru. Ladí. Hrá. Mladičká básnířka.
Dlažba chladí. Pochopiteľne.
Kde sú všetci?
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
7 komentárov:
jezisovho bratranca poznam. ale to bude asi mladsi brat toho tvojho...
nevesaj hlavu pecka, mozno je to ten isty, panbozko je predsa vsadepritomny. Len som nevedel ze byva na sturaku ;)
kamaratsva kapu kurevsky rychlo, kazdy je v nejakej riti a smeruje uplne opacne ako slubovane zivotne trasy. prisahy na dozivotne stratavanie su davno zabudnute.
pecosita & templar: Jezisovi bratranci su primerane efemerni, zjavuju sa podla potreby. Na intrakoch nepochybne castejsie ako kdekolvek inde.
_nocode: Prisahy? Sluby? To je co?
a ne si vravel, ze v Bratislave nebudes. ty svinaaar !
Cica: Nevedel som, ze to plati aj na minulost.
...bouchala na dvirka palace poetiky. S nekym se vyspala, nekomu nedala, laska ako hobby :)))
Zverejnenie komentára