Chčije a chčije. Už štvrtý deň v kuse. Ešteže je štátny sviatok, pretože inak by som bol opäť chorý. Na zemi nedopitá fľaša vodky, v hlave mišmaš predchádzajúcej noci, jedna čiarka navyše. V iTunes Morriconeho výcuc, v telke so stlmeným zvukom piaty diel Básníkov.
Uvedomil som si pár zrejmých vecí. Morricone je dobrý na daždivé dni. Vodka je dobrá s ananásovým džúsom.
A podnapité indivíduum rozmýšľa kokotom, ako obyčajne.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
5 komentárov:
jedna vyberovka morriconeho raz davno strasne bolela...
Niekedy je to zase tak, ze neboli vobec nic. Otupenost?
ak neboli vobec nic, to potom boli najviac...
ani prilis nie. uz si nemapatam, ake to je, ked to boli. teraz neviem, ci je to dobre, alebo zle...
Morricone?? to si robis srandu, ludia v mojom okoli ani nemaju sajnu kto to je..
Zverejnenie komentára