21. apríla 2007

Doma

A sme doma, stará mama. Po dlhej flákačke zase v kolotoči. O šiestej zaspávam nad večerou, aby som sa za pár hodín nechal zobudiť najprovokatívnejším a najproduktívnejším budíkom súčasnej civilizácie — pípnutím esemesky. Rifle, triko, trocha značkového smradu na tepny, nožík a malé koliesko do vrecka.

Klaksóny taxíkov, strih cez sedemprúdovku, štartovacie poldeci prekladané pivom, frajerské žvásty. Prebúdzajú sa živly. Vitaj doma, kámo.

Biliárd je ideálny od tretieho kola, po každom ďalšom je lacnejší. Prišla buchta, klipká očami, chce u mňa spať. Vyfajčí mi. Smejem sa a miznem s partou do iného pajzlu.

Nadránom dorážam fľašu vodky. Odkväcnem.

Zvoní telefón. Zdržal som sa, som na ceste. Aklimatizácia, ako inak. Ako bolo, pýtajú sa.

Načaté auto, 1150 dolárov. Utopený foťák, 350 dolárov. Zlepšená karma — na nezaplatenie.

Smejú sa, hoci nerozumejú.

Ja tiež.

1 Comments:

Anonymous Anonymný said...

Huste, esteze mam pokojnejsi zivot. Hekticke uz len citat, nieto este prezivat. Dobre na infarkt.

22/4/07 22:33  

Zverejnenie komentára

<< Home