Karma

Keď vidím stopára a som sám, tak ho vezmem. Hocikedy. Zvyšuje to karmu, mám pocit. Nedávno som stretol kamoša, frajera, čo popíja celý deň kávičky, kde-tu niekomu zavolá, potom ide do sauny a večer na squash, alebo vyvenčiť ženskú a žije si príjemný život. Niečo kúpi, niečo predá a niečo mu zvýši.

Pičuje, že síce nie je zle, ale bolo i lepšie. Sedíme v bare pod Chopkom, dvaja kokoti vo vypucovaných poltopánkach medzi hordou bieloruských lyžiarov a vysvetľujem mu svoju karmickú teóriu. Pochopil. Na spiatočnej ceste už vezieme dve slečny ako zo Snowboarďákov, kamkoľvek to len budú chcieť. Akcia Jasná, ako inak.

Prestih. A skrat. Kupujem prezervatívy. Sám neviem prečo, keď ich nikdy nepoužívam. Podvedome to tam niekde je — nekupuj, nekupuj, nekupuj! Nepočúvam. Za tri hodiny ma s prehľadom zruší kočka, ktorá mi už predtým dala.

Karma, prirodzene. Akoby som nevedel! Kým ich niekomu nedarujem, to jest, kým si ich odo mňa niekto pri plnom vedomí nevezme, som odpísaný. Vidím to tak na pol roka.

Ani piť mi nebude chutiť!

Možno by som mohol dovtedy aspoň dobrovoľníčiť pre Greenpeace.