Som triezvejší. Ranná cigaretka, možno jedno nenápadné poldeci, aby som sa dostal do formy. Telom mi steká pot, zase praží. Chcelo by to sprchu, ale tak ďaleko sa zatiaľ nevyberiem. Nahmatal som mobil. Dva zmeškané hovory od Georgea, jeden od generála. Snažím sa skomponovať esemesku na tému ako zase chorľaviem.
Opäť som sa prebral. Linn zmizla. Vlastne, ani ráno tu už nebola. Pol tretej popoludní. Brutálny hic. Prezerám si víkendovú dokumentáciu vo foťáku. S každým záberom sa dozvedám niečo nové.
Pol piatej. Jebli sme sa dole na pláž a vegetujeme. Linnin jazyk mi a mu nedá spať. I ona sa potí. Všade. Berieme taxík späť. Ani sme za sebou nezabuchli dvere, vybavujeme sa na dlážke. Spíme, objednávame pizzu, večerný džojnt na balkóne.
Strašne sa mi nechce chodiť do roboty.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
5 komentárov:
tak do tej roboty nechod, kto ma citat furt tie povzdychy na konci? .-)
ved ani nechodim.
a mne sa chce, mne sa chce... lebo ja nemám také príjemné intermezzo...
teda mala som... ehm... no... a aj tak sa mi chce, lebo mám pocit, že prudko stúpame k optimizmu... asi že ide tá jar... pomaly, no
aj ja cem :((
Mica
mne sa nechce nic. len spinkat. a nemozem. a je to v pecku. ale inak by som chcela vediet, ake to je byt blondina...prirodzena. :)
Zverejnenie komentára