Linn

Posledná noc bola únavná. Spal som pokrčený na gauči a ak by som vládal, možno by som si to vyčítal. Môj bežný problém; keď som v stave, dám sa nahovoriť na kolotoče. Následne spím pokrčený na gauči. To v tom lepšom prípade. Ak sa polčas rozpadu dostaví skôr, hodinárčim v pajzli, cyklím sa v taxíku, alebo sa rekreujem rozjebitý v tmavej ulici.

Pomaly som sa posadil. Pozriem na hodinky, 9:12. Do piče, lietadlo. Chcel som rezko vyskočiť, ale túžby sa mi v takom stave už dávno neplnia. Horko-ťažko som sa pozviechal a odpľantal do kúpeľne. Trocha sa na seba podobám. Žiadne monokle. Holenie vynechávam. Chrstol som na seba trocha vody a už ma brali na éroport.

V letištnom autobuse som visel na tyči ako obesený a dospával. Už tam niekde som ju periférne zahliadol.

Schwechat som si uctil prvou šabľou roka, skutočne grandióznou. Týmto pozdravujem pakistanského manažéra s červeným vedierkom, ktorý si môj podarúnok rakúskemu ľudu vzal po mojom odchode pod patronát.

Sedela vedľa mňa, civela z okienka a na druhú stranu letela po prvý raz. Cítila potrebu s niekym konverzovať. Otravovala, ale nad Melakou mi klesla hladina krvi v alkohole pod kritickú hodnotu.

Podľa pasu 22, kozy vizuálne dvojky, na omak na prasknutie. Originál blond. Gandžu hulila s rovnakým zápalom ako môjho.

Strašne sa mi nechce chodiť do roboty.