Mala plus-mínus dvadsať a ja asi nie omnoho viac; bol som vtedy vážne zranený, čo sa v praxi prejavovalo tak, že som štyrikrát týždenne tlačil železo v posilňovni a snažil som sa nájsť niekoho, kto by ma vyliečil.
Túto slečnu som s prestávkami naháňal asi rok. Neviem, čo napokon zabralo — hádam chabo vypracované telo spoločne s poslednými záchvevmi inteligencie?
To som sa ešte nestihol kompletne spustošiť drogami a alkoholom.
Zlomil som ju na víkend na horách. A na fľašu becherovky, ak si dobre spomínam.
Ráno po bolo strašné.
Čo sa dialo v noci, mám v hmle — možno za to trocha mohla spomínaná becherovka, no predovšetkým to zvaľujem na čerstvý horský vzduch, ktorým sme boli opití. Dávajte si pozor, deti!
Ráno po bolo strašné!
Áno, viem: úhory nekopulujú, to je ale obraz, ktorý sa mi vynára z hmly.
Hotelová izba vyzeralo ako po záťahu Sex Pistols v najlepších rokoch v kombinácii s texaským masakrom motorovou pílou. Krv bola všade. Všade, všade, všade.
Tuším sme sa jeden pred druhým trocha za ten saigon hanbili, a nanšalantne sme to nechali bez komentára. Cez deň sme si vybehli opäť sa nadýchať toho miestneho toxického vzduchu.
K večeru nás čakala vyblýskaná izba a krásne ustlaná čistá a voňavá postieľka. V hoteli pred nami zjavne hostili Bátoričku i Freddyho Kruggera.
Takže znova!
Zozadu ma niekto vyblikáva.
No nič, asi by som sa mal venovať riadeniu a nepremýšľať nad hororovým pornom z minulého tisícročia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára