Košice, necelých 2000. Timko ešte nosil vlasy. Čekovský jazdil v ošúpanom Twingu, bratm. Agda Bavi Pain mal za sebou Liter Geňa a pred sebou literárnu kariéru. Knechtová zaujala v Jánošíku desiatich divákov a od radosti sa zrušila priamo na pódiu. Na Peťa Nagya prišlo do Barce osem skalných.
Sedávala mi na kolenách na lavičke v parku, ruku som mával ležérne odloženú v jej lone, až jej tiekol po stehnách pot. Odprevádzal som ju po zotmení, na rozlúčku som ju zvyčajne oprel v bráne.
Rýchly presun: Highroad alebo Vyagra, podľa toho, na aké neresti boli chuť a šrubky. Nad ránom domov, alebo k niekomu, kto niečim podobným disponoval. S privretými viečkami som zvykol meditovať do neskorého popoludnia, potom smer park.
Prebral som sa do šera. Triezvenie malo bolieť; prvý joint na druhej strane planéty dával len pomaly zabudnúť na jesenné litánie a rôsol tých dní. Dajte mi pätnásť rokov a možno dospejem. Alebo aj nie.
Som späť: nechávam sa prestupovať spomienkami, všetko je preč, no necítim trpkosť, ani mámivé pocity prchavého šťastia, len slabučké záchvevy jemnej nostalgie. Nestretám nikoho, kto by si mohol spomenúť so mnou, ako to vtedy vlastne bolo. Latté v jednej z preživších kaviarní a zase miznem v možno omnoho dokonalejšej, ale o to prázdnejšej civilizácii.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
3 komentáre:
pekne, pekne! dobry pocit z toho ide.
janosik bol az po highroade.. este bolo celkom fajn aj v uzlaku.. a timko nikdy vlasy nemal :)
m.
Highroad a Janosik boli paralelne. Timko nosil dokonca dlhe vlasy niekedy.
Zverejnenie komentára